PLUMÉRIA 

Pluméria je sukulentná rastlina patriaca do rodu Apocynaceae (Zimozeleňovité), a preto je prirodzene veľmi odolná voči suchu (dokáže udržiavať vodu aj živiny). Objavil ju francúzsky botanik Charles Plumier, po ktorom bola aj rastlina pomenovaná. Je známa aj pod názvom Frangipani, čo súvisí s výrobcom zo šľachtickej rodiny Frangipani v stredoveku v Taliansku, ktorý vyrobil nový parfum z kvetov Plumérie. 

Uvádza sa, že pochádza z Indie, ale mnohé druhy a kultivary sú známe a vo veľkom  sa pestujú v tropických a subtropických oblastiach celého sveta. Často sa vyskytujú na juhu Európy, v ázijských krajinách (Thajsko), v Afrike, Austrálii, Južnom Mexiku, Karibiku a USA, najmä v Kalifornii, na Floride a na Havaji. 

Rastlina vytvára ker alebo malý tropický strom, ktorý dorastá do výšky cca. 5 m (v domácich podmienkach môže dosiahnuť výšku cca. 2 m). Má zvlnené konáre, z ktorých vyrastajú silné mäsité vetvy, ktoré sú zdužnatené, s nápadnými listovými jazvami. Listy sú podlhovasté, kopijovité, striedavé, jednoduché, ľahko až silne kožovité s výraznou žilnatinou, spravidla rastú v zhlukoch na konci vetiev. 

Na ich vrchole sa objavujú viditeľné zhluky výrazných kvetov s piatimi lístkami, ktoré  vyzerajú akoby boli odliate z vosku, a preto často dostávajú prívlastok „voskový kvet“. Kvitnú najčastejšie od začiatku jari do konca leta až jesene (v závislosti od druhu a podmienok zimovania). Najbežnejšími farbami sú biela, ružová, červená a žltá, ale nové hybridy sú bohatšie a ponúkajú prakticky celú škálu farieb – krémová, oranžová, tmavoružová, tieňované a pod. Na Havaji sa tieto kvety používajú na výrobu tradičných havajských náhrdelníkov, vencov a girlánd. 

Rastlina je obľúbená aj pre svoju vôňu. Vonné látky môžu byť sladké, ovocné alebo citrusové. Vôňa je najsilnejšia v noci. Z kvetov sa vyrába olej, ktorý sa využíva v parfumérií.  Experti na vône ho radia medzi raritu. 

Rastlina pri poranení roní hojne biele latexové mlieko (jedovaté), ktoré môže u citlivejších ľudí dráždiť oči alebo spôsobiť podráždenie kože. Ide teda o mierne jedované rastliny, ktoré obsahujú aj rôzne účinné látky a majú význam aj v medicíne. Pomerne široké tradičné využitie majú v domorodej medicíne Latinskej Ameriky a používané sú aj v čínskej a indickej medicíne. 

Pluméria má množstvo druhov a odrôd. Najčastejšie sú pestované komplexné hybridy. Z čistých druhov sa najčastejšie pestuje Pluméria rubra, Pluméria alba, Pluméria obtusa, Pluméria pudica a Pluméria stenopelata. Každý zo samostatných druhov má striedavo tvarované listy s odlišnou formou (niektoré majú listy úzke a zvlnené, iné majú podlhovastý  tvar a pod.) a rastovými návykmi. 

V našich podmienkach sa Pluméria pestuje ako okrasná exotická rastlina. Možno ju pestovať v bytových podmienkach, ale pre svoje rozmery (ak je staršia) sa skôr hodí do skleníkov či zimných záhrad. Starostlivosť o ňu je závislá na ročnom období. 

Pestovanie rastlín zo semien je výzvou a vyžaduje trpezlivosť, keďže v našich podmienkach je možné kvitnutie dosiahnuť najskôr po 4 - 6 rokoch (výnimočne aj oveľa skôr).  Pestovanie zo semien je však jediným spôsobom ako získať nové a odlišné kultivary. 

Každá rastlina zo semien je jedinečná, tak z hľadiska farby kvetu ako aj vône. Z výsevu viacerých semien z tej istej rastliny sú nové rastliny často veľmi odlišné od materskej rastliny,  ale základnú farbu môžu mať zachovanú. Niektoré môžu byť takmer rovnaké, iné si zachovajú len určité charakteristické znaky spoločné s materskou rastlinou a ďalšie budú vyzerať úplne odlišne a môžu z nich vyrásť nové hybridy.

Potrebné  je prihliadať na skutočnosť, že rastlina vypestovaná zo semena je sadenica a nie pôvodný kultivar. To platí aj v prípade, že kvety a aj vôňa sú totožné s materskou rastlinou. Sadenica je vždy len sadenica.